Jdi na obsah Jdi na menu
 


4. 12. 2013

Jen tomu, kdo byl "odkojen" Starým zákonem, je jasná Janova otázka. "Ten, který má přijít" je naplněním naděje celých izraelských dějin. A Ježíšova "legitimace" je také starozákonní: odvolává se na Izajáše (viz dnešní 2. čtení, ale i jiná místa), aby doložil, že Boží čin záchrany se v něm uskutečňuje, Boží záchrana vypadá přece jenom trochu jinak, než by si to člověk představoval - tehdy jako dnes. A proto "blahoslavený, komu není Ježíš (tedy skutečná tvář Boží záchrany) kamenem úrazu", překážkou k přijetí.

http://www.pastorace.cz/Kazani/3-nedele-adventni-A-Stul-slova-Ales-Opatrny.html


 

"Ty jsi ten, který má přijít,

imagesca1vufy9.jpg

anebo máme čekat jiného?"

Mt 11, 2-11


Keď Ján počul o Kristových skutkoch... poslal učeníkov opýtať sa... – Aj my každú nedeľu v evanjeliu počúvame o Kristových skutkoch. Otázkou je, či aj v nás evanjelium vzbudzuje otázky, alebo zostávame nedotknutí. Práve v polovici adventu máme príležitosť opýtať sa toho, ktorého očakávame: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo... očakávam niekoho, kto zodpovedá mojim predstavám, ale nie je pravým Mesiášom?

Kľúčom k rozlíšeniu je: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.

Slepí vidia – ak tí, ktorí nemajú možnosť alebo nechcú vidieť Krista, vidia na mne jeho spôsob života...

Chromí chodia – ak tí, ktorí nejdú za Kristom po vlastných nohách, majú možnosť priblížiť sa k nemu prostredníctvom mňa...

Malomocní sú čistí – ak do prostredia, ktoré je výslovne profánne, alebo až „nečisté“ skrze môj život s Kristom preniká jeho milosť...

Hluchí počujú – ak tí, ktorí nie sú schopní počuť radostnú zvesť evanjelia počujú aspoň trochu dobra z mojich úst...
Mŕtvi vstávajú – ak tí, na ktorých si nikto nikdy nespomenie, ožívajú (aspoň) v mojich modlitbách...

Chudobným sa hlása evanjelium – ak je môj život určovaný evanjeliom aj vtedy, keď mi to nikto „nezaplatí“ svojim obdivom či uznaním... 

 ...ak áno, vtedy „správnym spôsobom“ očakávam „správneho“ Mesiáša.

http://www.modlitba.sk/htm/uvahy/kazne/paulinky/e_nedala_26.htm

 

 

3.

neděle adventní

 

imagescar5ch01.jpg

 

EVANGELIUM

Mt 11, 2-11

Ty jsi ten, který má přijít, anebo máme čekat jiného? 

Jan (Křtitel) slyšel ve vězení o Kristových činech. Poslal tedy k němu své učedníky s dotazem: "Ty jsi ten, který má přijít, anebo máme čekat jiného?" Ježíš jim odpověděl: "Jděte a oznamte Janovi, co slyšíte a vidíte: slepí vidí, chromí chodí, malomocní jsou očišťováni, hluší slyší, mrtví vstávají, chudým se hlásá radostná zvěst. A blahoslavený, kdo se nepohorší nade mnou."
Když odcházeli, začal Ježíš mluvit k zástupům o Janovi: "Co jste vyšli na poušť vidět? Snad rákos, zmítaný větrem? Nebo co jste vyšli vidět? Člověka oblečeného do jemných šatů? Ti, kdo nosí jemné šaty, jsou přece v královských palácích. Proč jste tedy vyšli? Vidět proroka? Ano, říkám vám, víc než proroka. To je ten, o němž je psáno: 'Já posílám svého posla před tvou tváří, aby připravil cestu před tebou.' Amen, pravím vám: Mezi těmi, kdo se narodili ze ženy, nepovstal nikdo větší než Jan Křtitel. Ale i ten nejmenší v nebeském království je větší než on."

 

"Boh  hovorí  stále,  ale  človek  sa  musí  naučiť  počúvať  a  k  tomu  potrebuje  trochu  ticha  a  veľa  ticha  v  sebe  samom."

Veľký  duchovný  autor  páter  Ján  Danek  opisuje  príbeh  hľadajúceho  mladého  muža.  Tento  muž  si  povedal:  Chcem  počuť  Boží  hlas.  A  čakal,  počúval  zvuky  okolo  seba,  no  Boh  neprehovoril.  Preto  siahol  po  knihe  kníh,  Biblii.  Teraz  ku  mne  bude  hovoriť  Boh  v  Ježišovi  Kristovi,  myslel  si  a  chvíľu  čítal.  Lenže  myšlienky  mu  utekali  ako  splašené  mravce.  Z  rádia  bolo  počuť  vysielanie  denných  správ  a  televízna  obrazovka  ponúkala  zábavný  program.  Ani  teraz  Boh  k  nemu  neprehovoril.  Tak  sa  tento  mladý  muž  pokúšal  modliť.  Ale  nemohol  sa  na  modlitbu  sústrediť.  Ani  vtedy,  keď  sa  išiel  modliť  do  kostola,  pretože  kostol  stál  veľmi  blízko  hlavnej  cesty  a  steny  kostola  nemohli  zadržať  hluk  mesta.  V  tomto  kostole  počúval  autá  a  hluk  lietadiel.  Myslel  na  ľudí  v  lietadle  a  ich  ciele.  Myslel  na  rôzne  značky  áut.  Myslel  na  všetko,  čo  sa  deje  v  meste.  Nakoniec  už  sa  modlili  iba  jeho  ústa.  Hlava  a  jeho  srdce  už  zabudli,  že  sa  chcel  stretnúť  s  Bohom.  A  Boh  mlčal.  Mladý  muž  sa  nakoniec  vzdal  toho,  že  chcel  počuť  Boží  hlas.  Ako  ho  mám  počuť,  keď  sa  predo  mnou  schováva?,  povedal  si.  Aj  tak  Boh  mlčí.  Od  tej  chvíle  sa  staral  už  len  o  to,  čo  ho  práve  zaujímalo.  No  v  hĺbke  svojej  duše  bol  stále  nespokojný.  Raz  sa  rozhodol  ísť  na  dovolenku  do  hôr.  Dostal  sa  na  miesto,  kde  sa  akoby  zatajil  dych,  kde  bolo  úplné  ticho.  Mladý  muž  sa  posadil  na  veľký  balvan  a  položil  si  hlavu  do  dlaní.  Bol  tam  úplne  sám  a  cítil,  ako  mu  bije  srdce.  Počúval  zvuky,  ktoré  však  neprichádzali.  No  zrazu  zachytil  Boží  hlas.  Nie  ušami.  Tie  vnímali  len  pískanie  vetra.  Odniekiaľ  vo  svojom  srdci  cítil,  že  Boh  je  blízko  neho.  Nevedel  si  vôbec  vysvetliť,  ako  môže  človek  vnímať  niečo,  čo  nepočuje.  Len  počúval  a  zároveň  mu  bolo  jasné,  prečo  bol  Boh  dovtedy  nemý. 

Ktorýsi  z  múdrych  duchovných  spisovateľov  napísal:  "Boh  hovorí  stále,  ale  človek  sa  musí  naučiť  počúvať  a  k  tomu  potrebuje  trochu  ticha  a  veľa  ticha  v  sebe  samom."

Nebojme  sa  oslobodiť  sa  od  hluku  dnešného  sveta.  Človek  k  svojmu  osobnostnému  i  duchovnému  rastu  potrebuje  takéto  tiché  zastavenie  počas  dňa,  prehodnotenie  života,  spätnú  väzbu.  Potrebuje  počúvať  i  Boha,  nielen  seba  a  hluk  tohto  sveta.  Potrebuje  počúvať  aj  svoje  svedomie,  ktoré  je  tiež  Božím  hlasom  v  nás,  aby  sme  zostali  ľudskí  a  citliví.  Púšť  nás  pozýva  učiť  sa  a  počúvať  aj  svojich  blízkych,  viesť  ozajstný  dialóg.  Počúvať  svoju  manželku,  ktorá  môže  byť  tiež  zranená,  počúvať  svoje  deti,  ktoré  túžia  počuť  aj  svojich  rodičov,  cítiť  ich  záujem  a  ochotu  poradiť,  usmerniť.  Musíme  vedieť  počúvať  aj  svojich  priateľov,  kolegov,  spolužiakov  a  dávať  si  pozor  na  našu  častú  povrchnosť  a  neochotu  venovať  čas  človeku  vedľa  mňa.  Ale  potrebujeme  sa  učiť  počúvať  aj  svoje  telo,  ktoré  veľakrát  vysiela  signály  vyčerpania  a  straty  síl,  no  my  si  to  nechceme  priznať.  Možno  až  vtedy,  keď  sa  ocitneme  v  nemocnici  na  lôžku.  A  zároveň  sa  musíme  učiť  počúvať  svoju  dušu,  cez  ktorú  k  nám  prehovára  sám  Boh.  Teda  počúvať  svoju  dušu,  počúvať  Boha,  aby  sme  sa  vedeli  vždy  vrátiť  na  správnu  cestu,  keď  možno  zlyháme,  stratíme  správny  smer  svojho  života,  keď  niekoho  zraníme  alebo  urobíme  zlé  rozhodnutie.  Boh  je  vždy  ochotný  otvoriť  človeku  oči,  vyliečiť  rany  našej  duše  po  hriechu.  Je  vždy  ochotný  zdvihnúť  nás  a  dodať  síl.  Dodať  síl  aj  odvahy,  aby  sme  vedeli  správne  rozlíšiť  dobro  od  zla,  ako  nás  k  tomu  vyzýva  sv.Pavol  v  dnešnom  druhom  čítaní.  Lebo  iba  tak  zavládne  v  našich  srdciach  to,  po  čom  túži  každé  ľudské  srdce,  a  to  je  pokoj.  Pokoj  srdca,  pokoj  v  našich  medziľudských  vzťahoch,  rodinách,  práci,  škole.  My  vieme,  že  stelesnením  tohto  vzácneho  pokoja  je  sám  Ježiš  Kristus.  On  je  pôvodca  tohto  daru,  ako  ho  nazýva  prorok  Izaiáš.  Nazýva  ho  Kráľom  pokoja.  Preto  využime  ešte  ostatné  dni  adventu  a  nebojme  sa  vstúpiť  do  púšte  ticha  a  Božej  prítomnosti.  Nie  je  ľahké  počúvať  Boha,  ktorý  odhaľuje  pravdu  o  nás.  Tú  mnohí  nechcú  počuť,  a  preto  prehlušujú  toto  ticho,  aby  nemuseli  meniť  svoj  život  a  tak  si  priznať,  že  potrebujú  Božie  odpustenie  alebo  čosi  vo  svojom  živote  radikálne  zmeniť.  Ale  tak  nikdy  nenájdu  to,  po  čom  túži  ich  srdce.  Tak  je  na  nás,  drahí  bratia,  sestry,  milá  mládež,  milé  deti,  ako  sa  rozhodneme.  Či  dokážeme  počúvať  Boha,  ktorý,  vieme,  je  tou  pravou  Cestou,  najčistejšou  Pravdou  a  opravdivým  Životom.  Amen.    

http://www.homilie.estranky.sk/clanky/andrej-fordinal-3_-adventna-nedela.html