http://www.paulinky.cz/Inspirace/E-nedele/2012-11-08
Ježíš učil zástupy:
„Varujte se učitelů Zákona! Chodí rádi v dlouhých řízách, mají rádi pozdravy na ulicích, první sedadla v synagogách a čestná místa na hostinách; vyjídají vdovám domy pod záminkou dlouhých modliteb.
Přišla jedna chudá vdova a dala dvě drobné mince, asi tolik jako pár halířů. Zavolal své učedníky a řekl jim: „Amen, pravím vám: tato chudá vdova dala víc než všichni ostatní...
Viz Mk 12,38-44
A víc než „mnoho“
dává ten, kdo dává všechno..
Ježíšův (a vůbec i Boží) pohled na lidi, kteří dávají peníze do pokladnice, tedy není pohledem ziskuchtivého bankéře, kterému se rozzáří oči teprve tehdy, když někdo dá „víc než mnoho“. Ježíš upírá na lidi u chrámové pokladnice tentýž pohled jako na bohatého mladíka (viz Mk 10,17-30, evangelium 28. neděle B). Víme, že Ježíš na něho „pohlédl s láskou“.
Pouze ve vědomí tohoto láskyplného pohledu je vůbec možné Bohu něco dávat. A právě jistota tohoto láskyplného pohledu umožňuje člověku postoupit „od mnoha k víc“, od dávání ze svého nadbytku k dávání celého svého živobytí a celého života.
http://www.paulinky.cz/Inspirace/E-nedele/2009-11-08
32.
neděle v mezidobí
EVANGELIUM
Mk 12, 38-44
Tato chudá vdova dala víc než všichni ostatní.
Ježíš učil ( zástupy ):
"Varujte se učitelů Zákona! Chodí rádi v dlouhých řízách, mají rádi pozdravy na ulicích, první sedadla v synagógách a čestná místa na hostinách; vyjídají vdovám domy pod záminkou dlouhých modliteb. Ty stihne tím přísnější soud."
Potom se posadil proti chrámové pokladnici a díval se, jak lidé dávají do pokladnice peníze. Mnoho boháčů dávalo mnoho. Přišla také jedna chudá vdova a dala dvě drobné mince, asi tolik jako pár halířů.
Zavolal své učedníky a řekl jim: "Amen, pravím vám: Tato chudá vdova dala víc než všichni ostatní, kteří dávali do pokladnice. Všichni totiž tam dali ze svého nadbytku, ona však dala ze svého nedostatku. Dala všechno, co měla, celé své živobytí."
NIE
„koľko“, ale „ako“.
Dnešné evanjelium nám zjavuje Boha, ktorého zaujíma a vzrušuje ľudská štedrosť a veľkodušnosť. Priznám sa, že keď som bol mladší, pohoršoval som sa nad zvončekom v kostole, lebo sa mi zdalo, že špinavé peniaze nepatria do zbožného prostredia chrámu. Díval som sa s miernym pohŕdaním na chudáka kostolníka, ktorý túto činnosť vykonával. Dnes síce tiež nerád vidím, keď sa s peniazmi štrngá cez najsvätejšiu obetu, ale už viem, že každá dobrá akcia čosi stojí. Keď chceme vydať dobrú knihu potrebujeme peniaze, keď chceme rozdávať chudobným potrebujeme peniaze, keď chceme opraviť alebo vykúriť kostol a kláštor, potrebujeme peniaze. Dokonca ani sv. František z Assisi, ktorý miloval chudobu, nedovolil šetriť na bohoslužobných nádobách a odevoch. Mali byť dôstojné velebnosti toho, ktorému slúžia. S peniazmi je to ako s vodou. Keď prúdi je čistá, keď sa niekde zastaví, tam voda časom zosmradne.
Evanjelista Marek hovorí, že si Ježiš sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Nás zaujíma a vzrušuje koľko a kto dáva. Na rozdiel od nás sa Ježiš díval na to, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Jeho nevzrušovalo „koľko“, ale „ako“.
V Jeruzalemskom chráme nebolo problémom sledovať, koľko kto dáva, pretože pri každej pokladnici stál vyvolávač, ktorý verejne oznámil darovanú sumu, podobne ako sa to ešte niekde robí. Rodina tá a tá darovala na opravu kostola toľko a toľko. Vieme si predstaviť ako hrdo odchádzali boháči, ktorí darovali veľké sumy. Veriaci Židia nešetrili na Božom kulte. Židia dbali o to, aby Boží chrám, ktorý bol symbolom prítomného Boha, nikdy netrpel ujmu. Ich veľkodušnosť voči Bohu bola obdivuhodná. Evanjelista vyslovene podotýka, že „viacerí boháči hádzali mnoho...“ Živá viera a bohatstvo plodia štedrosť. Bohatstvo bez viery plodí lakomstvo. Hoci to bolo krásne, predsa akoby táto štedrosť bohatých ľudí nevzrušovala Pána Ježiša.
„Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.“ Skutočne maličký peniaz a predsa veľká obeť. Veľkosť daru nemusí vždy hovoriť o veľkosti obeti. „Veru, hovorím vám: „Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ Boháči dávali z nadbytku, ale ona pri svojom nedostatku dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie. My vieme zhodnotiť „kto koľko dal!“ Pána Ježiša zaujíma „veľkosť obeti!“ a tá nevyplýva zákonite z veľkosti daru, ale z pomeru: možnosť k daru. Koľko mohol a koľko skutočne dal. Takto sa díva na tieto skutočnosti Boh.
http://www.frantiskani.sk/kazatel/behomroku/nb/32.htm
Svet potrebuje
kresťanských podnikateľov.
V skutočnosti, práve podnikatelia sa stali jednými z prvých ohlasovateľov kresťanstva. Cirkevné obce v Malej Ázii, napr. Efez, Laodicea, Smyrna a ďalšie, boli vybudované na obchodných cestách a kto, si myslíš, že boli ich obyvateľmi? Obchodníci. Tieto centrá intelektuálnej a obchodnej aktivity sa skoro stali centrami kresťanského života. Bohaté obchodné centrá svojej doby ako Lyon, Marseilles, mali ako jedny z prvých na svojom území postavené kresťanské chrámy.
Priscila a Akvila vyrábali stany, kožené predmety, sedlá, opasky a súčasti odevu a predávali ich Rimanom. To im dávalo aj možnosť k vydávaniu svedectva. Veľmi často sa sťahovali za obchodom, ako to normálni biznismeni robia aj dnes. V Sk 18,2 čítame, že boli v Ríme, potom sa s Pavlom stretli v Korinte a neskôr sa presunuli do Efezu. Pozrime sa na 2 Sol 3,8-9.
Sv. Pavol bol finančne nezávislý (pochopiteľne, zrejme okrem pobytu vo vezení) a dával seba za vzor iným. Po bohatých kresťanských obciach dokonca organizoval pre jeruzalemskú cirkev zbierku, pretože jeruzalemskí kresťania na začiatku v eufórii predávali svoje majetky, čo sa neskôr ukázala síce ako šľachetná a dojemná vec, ale spôsobila, že finančne ostali bez vlastných príjmov, odkázaní na druhých.
Bojíš sa, ako podnikateľ, že nebudeš mať z čoho zaplatiť dane? Pozri v Písme príbeh o denári v ústach ryby. Ak dáš Bohu, čo je Božie, tak potom sa Boh postará, aby si mal aj čo dať cisárovi. V knihe Prís 3, 9-10 čítame: „Cti Pána svojím majetkom a (prinášaj mu) prvotiny z každej svojej úrody a naplnia sa zbožím tvoje stodoly a tvoje lisy budú muštom pretekať.“
http://www.frantiskani.sk/kazatel/behomroku/nb/32.htm
