Ale Přímluvce, Duch svatý, kterého Otec pošle ve jménu mém,
ten vás naučí všemu a připomene vám všechno, co jsem vám řekl já.
Jan 14,23-29
Nedávno jsem slyšel od svého spolubratra hezký příměr o církvi. Podle něj je jako oheň v krbu. Krbem se myslí apoštolská posloupnost a hierarchická autorita v Kristově církvi. Oheň symbolizuje charismatičnost svatodušní církve. Čím by byl krb bez ohně? Naprosto studeným prostorem, který málokoho zaujme a nikoho nezahřeje. Co může způsobit oheň mimo krb? Ničivý požár a devastaci dobra. Modleme se, abychom i my v této době, pod vedením nového papeže, jasně ve svém duchovním životě a v Kristově církvi poznali blahodárný účinek slov apoštolů na 1. všeobecném koncilu: „Rozhodl totiž Duch svatý a my.“
http://www.bihk.cz/pastorace/archiv/myslenky-k-velikonocni-dobe/39-6.-nedele-velikonocni-cyklus-c.html
6.
neděle velikonoční
EVANGELIUM
Jan 14,23-29
Duch svatý připomene vám všechno, co jsem vám řekl já.
Ježíš řekl svým učedníkům: "Kdo mě miluje, bude zachovávat mé slovo a můj Otec ho bude milovat; a přijdeme k němu a učiníme si u něho příbytek. Kdo mě nemiluje, nezachovává moje slova. A přece slovo, které slyšíte, není moje, ale mého Otce, který mě poslal. To jsem k vám mluvil, dokud ještě zůstávám u vás. Ale Přímluvce, Duch svatý, kterého Otec pošle ve jménu mém, ten vás naučí všemu a připomene vám všechno, co jsem vám řekl já. Pokoj vám zanechávám, svůj pokoj vám dávám; ne ten, který dává svět, já vám dávám. Ať se vaše srdce nechvěje a neděsí. Slyšeli jste, že jsem vám řekl: 'Odcházím' a 'zase k vám přijdu'. Kdybyste mě milovali, radovali byste se, že jdu k Otci, neboť Otec je větší než já. Řekl jsem vám to už teď, dříve než se to stane, abyste uvěřili, až se to stane."
Pokoj sveta je pokojom zvonka.
Pokoj Kristov je naopak pokojom zvnútra.
Inými slovami: pokoj sveta sa snaží o správne naaranžovanie vecí, prostredia a ľudí okolo nás. Chce ich dať do takej podoby a polohy, aby nás obšťastňovali a uspokojovali. No pokoj Kristov sa snaží o uspokojenie nás samých, nášho vlastného nepokojného srdca. Ak je moje srdce v pokoji, potom ma nič na svete nedokáže z pokoja vyviesť.
Niektorí by si toto tvrdenie mohli vysvetliť ako odporúčanie k pasivite: k pasívnemu a odovzdanému prijímaniu všetkých situácií nášho života. K tomu, aby som sa bezvýhradne a sústavne podroboval vôli ľudí okolo mňa a osudu.
Takéto vysvetlenie by však nebolo pravdivé. Ide tu skorej o poznanie hraníc v našej vlastnej snahy o zmenu situácie, v ktorej sa nachádzame. Toto poznanie hraníc pekne vyjadruje svetoznáma modlitba Reinholda Niebuhra, ktorú si osvojujú ľudia usilujúci sa o vnútorné uzdravenie.
Bože, daj mi spokojnosť,
aby som vedel prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť,
daj mi odvahu,
aby som vedel zmeniť veci, ktoré som môžem zmeniť,
no daj mi múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedny od druhých.
Pozrime sa na túto modlitbu zbližša. Priznám sa vám, že od istých čias túto modlitbu a snahy v nej popísané pokladám za najzákladnejšiu modlitbu v úsilí o získanie vnútorného pokoja.
Prvá časť modlitby sa týka bezmocnosti a prijatia. Uznať si svoju bezmocnosť a prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť znamená modliť sa za dar kapitulácie pred svojimi ohraničenými schopnosťami. Nesnažiť sa o zmenu nezmeniteľného. Byť realistom aj v odhade svojich schopností, aj ohľadom situácie v ktorej sa nachádzam. Mnohí ľudia sa zničili presne v tom, že si neboli schopní uznať, že nemajú na to, aby ďalej bojovali a aby svoj boj vyhrali. Zložiť zbrane však neznamená byť porazeným. Znamená to vložiť sa do rúk toho, ktorý je silnejší, ako som ja. Vložiť sa do rúk Boha. Kde ja nevládzem, tam prichádza On. Znamená to uznať, že sú aj iné riešenia, ako sú tie moje. Prijať veci, ľudí, udalosti, seba samého také, aké to celé je, je veľkou vecou. Je to priam revolúcia, ktorá je do duše človeka schopná priviesť pokoj prúdom:
Ide tu napríklad o prijatie nevyliečiteľnej choroby, smrti niekoho blízkeho, straty majetku či inej hmotnej veci, neúspechu v nejakej dôležitej snahe, o prijatie nejakého svojho vlastného handicapu, o prijatie spolužitia s nejakým nemožným človekom.
Nedávno som počul o skupinách, ktoré si vytvárajú ľudia, zasiahnutí nevyliečiteľnou chorobou. Ich pôvod je v Kalifornii. Pravidelne sa stretávajú a snažia sa so svojím stavom vysporiadať. Sú si navzájom oporou a spoločne sa modlia k Bohu za obdržanie pokoja a sily dôstojne niesť svoj údel až do konca. A byť svedkami aj pre iných. Je zaujímavé, že mnohí z nich žijú dlhšie, než by boli žili, keby sa oddali nezmyselnému boju za zmenu svojej aj tak nezmeniteľnej situácie a tí, ktorí nežijú dlhšie prežívajú svoje posledné roky života tak naplno, ako im to je len možné.
Druhá časť modlitby je zameraná na ochotu a odvahu. Nie všetko, čo na mňa v mojom živote prichádza, musím bezmocne prijať. Sú situácie, v ktorých musím zapojiť svoje sily a dostať zo seba to najlepšie, čo sa vo mne nachádza. Vzdať sa predčasne, by bolo zbabelosťou. Bol by to útek z bojiska. Zbabelý útek z bojiska neprináša do mojej duše pokoj. Naopak, človeku spôsobuje výčitky, že nevykonal maximum toho, čo mohol vykonať.
Nie je však jednoduché spoznať kedy je na mieste prijatie a kedy čin. Nie je to jednoduché, ak to robíme my sami. Boh nám však prichádza na pomoc aj tu. Vieme, že to robí svojím Duchom. Ak ho v modlitbe prosíme o poznanie toho, čo mám práve teraz v tejto chvíli vykonať, to poznanie mi príde. A potom, nech situácia dopadne akokoľvek, výsledok budem schopný prijať s pokojom v srdci.
V tom zmysle potom budem človekom pokoja aj uprostred nepokojných situácií. Môj pokoj nerozhádžu ani tí najhorší a najprotivnejší ľudia a situácie.
A na záver sa pomodlime modlitbu Reinholda Niebuhra celú:
Bože, daj mi spokojnosť,
aby som vedel prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť;
daj mi odvahu
aby som vedel zmeniť veci, ktoré môžem zmeniť,
no daj mi múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedny od druhých.
Daj, aby som žil naraz iba jeden deň;
vychutnával naraz iba jeden okamih;
a prijímal ťažkosti svojho života ako cestičku k pokoju.
Aby som prijímal tento hriešny svet tak ako On:
taký, akým je a nie taký, akým by som si ho ja želal mať.
Aby som dôveroval, že On má moc zmeniť všetko na dobré,
avšak iba za podmienky, že ja sa poddám jeho vôli.
Toto všetko preto, aby som sa stal primerane šťastným v tomto živote
a neobmedzene šťastným spolu s ním v živote nasledujúcom. Amen.
http://www.upc.uniba.sk/index.php/kazne-mainmenu-4316/kazne-v-roku-2004-mainmenu-4514/690-6-velkonocna-nedela-2004-c
